Nedávna IRC session s qejmerqom a jokyim ohľadne žánrového zaradenia titulov a prebiehajúca hádka o tom, ktorý titul kam zaradiť, ma donútili k zamysleniu sa nad žánrovou čistotou. Celé toto polemizovanie ešte vygradovala hádka na jednom fóre, kde sa diskutujúci snažili identifikovať korene „mŕtveho" žánru a jednou vetou ho výstižne definovať, pritom nehľadeli nato, že v dnešnej dobe to medzi áčkovými titulmi smrdí po bastardoch.
Preč sú tie časy, keď jedna hra spôsobila revolúciu, položila základy nového žánru a ostatní so sklopeným zrakom vykročili po rovnakej ceste a začali ju svojimi stopami rozširovať. Ak boli žánre vo svojej ranej fáze rovné priamky uložené vedľa seba, dnes by to bola spleť navzájom poprepájaných čiar.
Prísť dnes s novým žánrom by bolo nanajvýš trúfalé. Inovátor by rovno zhrabol zvláštnu cenu za absolútny prínos do herného priemyslu a možno by mu postavili aj pomník. Vymyslieť niečo nové sa skutočne dá, stačí byť dostatočne kreatívny (narážam na hru Spore od Willa Wrighta, tvorcu The Sims), ale položiť základy nového žánra? Terajšia situácia dovoľuje (vyžaduje) jednotlivé priamky kombinovať tak, aby výsledný produkt bol dostatočne atraktívny, pričom závratná kombinácia nesmie odradiť, ale osloviť čo najširšiu hernú obec.
S vyprofilovaním fungujúcich vzájomných kombinácií (kombinovaním čohokoľvek s akciou nemožno nič pokaziť) už nie je problém označiť akýkoľvek nový (a môže to byť aj absolútne odvážny) projekt. To potom narážame na samé akčné adventúry, RPG s prvkami stratégie (alebo opačne), simulátory spojené s manažovaním a pod. Z hier sa stali hybridy a už ich nemožno označiť iba jedným slovom. Prinajmenšom dôjde k menšej hádke. Kam by ste zaradili novodobú verziu Princa z Perzie? Akcia či adventúra? A čo taký Beyond Good and Evil, Magic Carpet, či spomínaný Spore?
Postavme sa teraz k našej otázke: „Aký žáner je v dnešnej dobe čistý?" Mohli by to byť stratégie. To by však nemohli obsahovať rôzne ľahké (soft) RPG či akčné prvky. Mohli by to byť aj racingy. Zaručene sú to hard-core simulátory (všetkého druhu, napr. GTR, Lock-On, T-72), wargames (hard-core vojnové stratégie), indie hry (nezávislá tvorba), casual hry (freeware projekty, plný obsah sa kupuje za smiešne peniaze) a logické hry určené pre handheldy. S prižmúrením oboch očí by sem mohli byť zaradené aj niektoré adventúry a akcie.
Vzájomné kombinovanie a požičiavanie charakteristických čŕt iných žánrov je prirodzená evolúcia. Bez nich by sa nevyprofilovali z akcií FPS akcie a pod. Najväčšiu vinu na tom nesie prirodzene rapídny prechod z plochého 2D obrazu do 3D priestoru úzko spojený s boomom 3D akcelerátorov a v neposlednom rade aj herné konzoly! Vyspelejšie technológie zmenili pohľad na herné mechanizmy a zjednodušili ich pre potreby čoraz pohodlnejších hráčov. Vzájomne sa doplnili a otvorili náruč širokej verejnosti. Tu sa však dostávam k téme, ktorá bola rozoberaná v článku o nedostatku inovácie v dnešných hrách. V jednotlivé žánre začínajú stagnovať a je u nich badať iba malé inovácie.
Čo plynie z tohto rozprávania o čistote? Ak by sme ďalej špekulovali, možno by sme v našej filozofii narazili na malé medzery. Že absolútna čistota neexistuje. Že v každej relatívne čistej hre možno nájsť smer iného žánra, i keď má s ním pramálo spoločné.
Článok bol pôvodne publikovaný na portáli GAMES.
PRIHLÁS SA